História levíka na hrudi: Predseda na dvoch stoličkách

Už dlhšie než dvadsaťjeden rokov trvá histórie samostatnej českej reprezentácie. Počas nich sa v pozícii hlavného trénera vystriedalo hneď deväť mužov – o každom z nich bonus na Euro spracoval netradičný takticko-analytický komentár, ktorý sa skladá z kratšej všeobecnej časti a dlhším taktickom pojednanie o vybranom zápase.

Chcel zachrániť situáciu. Ako predseda futbalového zväzu sa ujal aj trénerského žezla u českej reprezentácie, avšak spackanú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta 2010 napraviť nedokázal. Ryhy po čmáranice Petra Rady boli až moc hlboké a bodový deficit nedostihnuteľný. Napriek tomu zostal po priekopníkovi slovenskej stopy na Blízkom východe pozitívne odkaz.Z piatich zápasov ani raz neprehral, ​​navyše prehovoril k symbolickému návratu legendu Jana Kollera.

Ivan Hašek

“Angažmán” oboch ikon českého futbalu v tejto reprezentačnej fáze však malo podobne krátky život. Ivan Hašek sa po zlyhaní Petra Rady pokúšal pre národný tím prehovoriť vtedajšieho trénera Slavie Karla Jarolíma, ktorý však odmietol. Rozhodol sa tak z pozície predsedu vziať osud do vlastných rúk.

Dve pozície však ovládal len tri mesiace.


Po neúspechu sa z trénerského kresla presunul definitívne do kancelárie predsedu zväzu. A “Dino” Koller dokonca definitívne odložil český dres už po prvom pokuse o návrat.Po zápase proti slovenskému vyhlásil, že na reprezentáciu nestačí a prenechá ju mladším.

Podobne ako jeho predchodca František Straka, ani Ivan Hašek nestačil svojmu tímu vštepiť žiadny výrazný rys svoje trénerské filozofie. Prinajmenšom to na trávniku nebolo vidieť. Z tímu každopádne čísel nadšenie pre hru, s Haškom na trénerskej lavici sa mužstvo zomkli a bojovalo za neho i za celý národ.

Skúsený kouč uvadlý nároďák jednoznačne osviežil.V prvých dvoch kvalifikačných zápasov nastrieľali Česi viac gólov, než za celý čas pôsobenia predchádzajúceho trénera Rady. Škody, ktoré spolu s ním napáchali v prvej časti kvalifikácie, však boli príliš veľké.

Hašek rád spoliehal na ofenzívnu silu, okrem dvoch polčasov hral vždy na dvoch útočníkov, ktorí mu jeho dôveru poctivo splácali nielen bojovnými výkonmi, ale aj vstrelenými góly. Baroš ich dal v piatich dueloch šesť, Svěrkoš s Necid zhodne po dvoch.

Taktický rozbor: Slovensko – Česko 2: 2 (5.september, 2009)

 obrázok
Základná zostava českej reprezentácie v stretnutí proti slovenskému.

V kľúčovom zápase so Slovenskom o postup na MS 2010 dal Ivan Hašek príležitosť jedinému útočníkovi, ktorým bol Jan Koller. Za ním sa pohybovala päťčlenná záloha, ktorú ako defenzívne štít istil Tomáš Hübschman. Prekvapením bolo nasadenie Daniela Pudila na ľavom krídle, jeho výkon bol však jedným z najpozitívnejších z celého tímu.

Obranná línia sa v stretnutí nenachádzala tak blízko deliacou čiary, aby mohol český tím aktívne Prešova na polovici Slovákov.Nahrádzal to však na vlastnej polovici, kde Slováci predovšetkým v počiatkoch zápase nemali často ani piaď priestoru a mnohokrát je českí hráči dokonca zdvojovali.

Dôležitú úlohu hral v tejto disciplíne Tomáš Hübschman, ktorý zvládal defenzívne úlohy na jednotku a vždy bol súčasťou onoho dvojbloku rušiaceho slovenských pokusy o útok. Dokázal navyše rozdávať lopty dopredu, kde sa o tvorbu hry delil aktívny Jaroslav Plašil s Davidom Jarolímom.

Zhruba po polhodine hry sa však obaja stredopoliarovi z hry prakticky vytratili, čo sa ukázalo ako kľúčový moment celého stretnutia. V ten moment totiž prevzali taktovku diania Slováci, ktorí náhle Čechy začali prehrávať.Hübschman naraz v defenzívnej fáze nestíhal.

Klesajúca pozornosť stredných záložníkov smerom dozadu však pripevnila prácu i obrancom a vo finále vyústila v prvej obdržaný gól. Centrujícího Vitteka po hodine hry zrazu musel brániť stopér Sivok a Jankulovski bol na zadnej tyči proti dvojnásobnej presile bezmocný. Plašil nakoniec chybou vo vlastnej šestnástke zavinil aj druhý gól Slovenska.

Keď prestal Čechom fungovať stred zálohy, uchýlili sa k nakopávaným loptičkám. Logicky, pretože dvojmetrový velikán Jan Koller znamená nepríjemnosť pre obranu už len svojou prítomnosťou. U nej to však väčšinou končilo. Koller sa na hrote útoku dlho hľadal a pre hru slovenského tímu nebol príliš platný.Hlavne jeho vinou chýbal Haskovo výberu dôraz v šestnástke.

Desať minút po prestávke preto tréner správne zareagoval a namiesto nepohyblivého Kollera poslal na trávnik rýchlejšieho a dravějšího Milana Baroša, ktorého za ďalších desať minút doplnil Necid. Práve Tomáš Necid urobil najväčší kus práce u vyrovnávacej bránky, ktorú vsietil Daniel Pudil.

V ofenzívnej fáze českého tímu bolo ťažké nájsť nejaký opakujúce sa taktický prvok, väčšina útočných futbalistov sa pohybovala na rôznych pozíciách. Potom, čo sa nechal vylúčiť slovenského Hamšík, neuchýlili sa k Česi k obvyklej taktike nátlaku a spoliehania sa na vysoké lopty, čo bola možná chyba.Po zemi sa im totiž proti stiahnutým Slovákom vôbec nedarilo, vyrovnanie ostatne docielili po rohovom kope a hlavičke Baroša. Centrami začali do vápna Jána Muchu lietať až v nadstavenom čase – a to bolo neskoro.